zásady formulovania, interpretovania, prezentovania a publikovania výsledkov výskumu
Na zverejňovanie vedeckých informácií, výsledkov ako aj neformálnu komunikáciu, získavanie kontaktov, vylepšenie alebo udržanie prehľadu v spleti online zdrojov a účinnú prezentáciu svojich výsledkov sa využívajú sociálne siete, alebo ich publikuje vo vhodnom časopise alebo na vhodnej platforme. Sociálny dosah pôsobenia vedeckého výskumu vplýva na ovplyvňovanie procesov vedeckého bádania a povedomia o vede, ako aj jej popularizáciu.
vzdelávacie a poradenské metódy a postupy
Na zverejňovanie vedeckých informácií, výsledkov ako aj neformálnu komunikáciu, získavanie kontaktov, vylepšenie alebo udržanie prehľadu v spleti online zdrojov a účinnú prezentáciu svojich výsledkov sa využívajú sociálne siete, alebo ich publikuje vo vhodnom časopise alebo na vhodnej platforme. Sociálny dosah pôsobenia vedeckého výskumu vplýva na ovplyvňovanie procesov vedeckého bádania a povedomia o vede, ako aj jej popularizáciu.
magnetické metódy
Zmeny magnetického poľa (magnetické anomálie) reflektujú množstvo magnetických minerálov v horninách. Magnetické metódy využívajú a používajú zemské magnetické pole, elementy geomagnetického poľa, variácie geomagnetického poľa, magnetické vlastnosti minerálov a hornín, magnetizáciu, magnetický potenciál, magnetické efekty niektorých telies, kvalitatívnu a kvantitatívnu interpretáciu magnetických údajov, modelovanie v magnetike, transformáciu magnetických údajov a terénne merania a ich spracovanie.
rádionuklidové metódy
Rádioaktívne pozadie je prirodzenou súčasťou blízkeho okolia zemského povrchu, jeho zdrojom je vesmírne žiarenie a rádioaktivita hornín. Rádionuklidové metódy zahŕňajú dva základné druhy prieskumu umožňujúce štruktúrne diferencovať oblasť prieskumu a charakterizovať vlastnosti alebo zložky prítomné v hodnotenej oblasti. Základný zákon rádioaktívneho rozpadu a jeho štatistický charakter, postupný rádioaktívny rozpad, rádioaktívne rady a ich charakteristika, alfa, beta, gama žiarenia a ich charakteristika, a pod..
radónové a radiačné riziko
Z celkového rádioaktívneho ožiarenia, ktoré voľne pôsobí na obyvateľstvo, viac ako dve tretiny tvoria prírodné rádioaktívne zdroje. Najzávažnejším prírodným zdrojom žiarenia je radón (222Rn) a jeho dcérske produkty. Zdrojovým objektom radónu sú väčšinou hlbšie pôdne horizonty a horniny s obsahom rádioaktívnych látok, odkiaľ sa sekundárne rôznym spôsobom a rôznymi prísunovými cestami dostáva v pôdnom vzduchu, vode alebo v stavebných materiáloch do obytných priestorov. Meranie rádioaktivity, pôvod, vlastnosti, transport, exhalácia radónu, metódy stanovenia prítomnosti radónu ako aj stanovenie kategórie radónového rizika geologického podložia a tvorba odvodených máp radónového rizika. Právne predpisy regulujúce ožiarenie obyvateľstva z geologického prostredia (MZ SR, MŽP SR).
základy petrofyziky
Hornina ako fyzikálne prostredie, hustoty, pórovitosť, priepustnosť, mineralogická hustota, objemová hustota, metódy stanovenia jednotlivých parametrov, magnetické, elektrické, seizmické, jadrové, tepelné, geochemické vlastnosti minerálov a hornín, a pod..
seizmológia
Zaoberá sa len prírodnými zemetraseniami. Snaží sa určiť pôvod zemetrasenia a spôsob šírenia zemetrasných vĺn. Medzi jej ciele patrí prevencia na zmiernenie ničivých účinkov zemetrasení. Podáva základné informácie o štruktúrnom zložení Zeme cez základné definície a pojmy seizmickej aktivity a vytvára seizmické katalógy a pod..
rádiometria
Rádiometria sa využíva najmä pri vyhľadávaní rádioaktívnych surovín, rudnej prospekcie a geologickom mapovaní väčších území, kde je veľmi efektívna predovšetkým letecká varianta. Z rádiometrických metód sa využíva hlavne gamaspektrometria. Meranie pomocou gama lúčov využíva gamaspektrometria na identifikáciu prírodných rádioaktívnych prvkov draslíka, uránu a tória.
geotermika
Základné poznatky o tepelnom poli Zeme, tepelné vlastnosti horninových materiálov, šírenie tepla v horninových materiáloch, tepelné účinky slnečného žiarenia na povrchu zeme, geotermálne merania, prehľad metodiky terénnych prác a spracovania dát, fyzikálna a geologická interpretácia výsledkov terénnych meraní. Použitie geofyzikálnej informácie pre riešenie geologických a iných úloh. Interpretácia výsledkov geotermálnych meraní a zostavovania výstupnej informácie.
gravimetria
Princípy merania, spracovania a interpretácie tiažových meraní za účelom zisťovania hustotných nehomogenít v litosfére.
geoelektrika
Geoelektrika skúma tú časť elektromagnetického poľa Zeme teda stacionárne elektrické pole Zeme a celú oblasť nestacionárnych elektromagnetických polí. Hlavnú časť náplne geoelektriky však tvorí skúmanie reakcií horninového prostredia na umelé elektromagnetické polia. Výsledkom je rozčlenenie horninového prostredia podľa jeho merného elektrického odporu, alebo vyčlenenie miest v ktorých dochádza k vzniku vysokých indukčných efektov, alebo lokalizácia miest s akumuláciou elektrického náboja v horninovom prostredí.
magnetometria
Využitie magnetometrie je podobné ako u gravimetrie, obe metódy patria do skupiny potenciálových metód. Pomocou magnetometrie je možné určiť hĺbku sedimentárnych paniev, ak je podložie budované magnetickými horninami. Tiež je možné rozlíšiť typy hornín v podloží paniev, oddeliť kolektory geotermálnych vôd od nevodivých hornín, vymedziť priebeh povrchových a hlbinných zlomov a mapovať mieru priepustnosti vulkanických a vulkano-sedimentárnych hornín. Metóda je rovnaká v porovnaní s gravimetriou, účinnejšia pri povrchovom a podzemnom mapovaní hornín a zlomov v oblastiach budovaných vyvretými a metamorfovanými horninami. Obecne je magnetické meranie užitočné pre vykreslenie útvarov súvisiacich s hydrogeológiou, tj. podložie hornín, geologických kontaktov, zdroja tepla atď. Veľmi užitočné je pre identifikáciu infraštruktúr nebezpečných pre vŕtanie či ťažbu hornín. Na základe magnetických meraní možno jednotlivé typy hornín mapovať na povrchu, ale aj hlboko pod zemským povrchom. Na meranie sa používajú dnes presné atómové magnetometre (Cs, K).
tektonika
Tektonika sa zaoberá deformačnou stavbou a dynamikou zemskej kôry vo vzťahu k podkôrovej litosfére, t.j. stavom a príčinami porušenia pripovrchových a hlbokých častí zemského telesa. Rekonštruuje priestorový a časový vývoj tektonických udalostí, termodynamické a mechanické parametre tektonickej aktivity. Umožňuje posúdiť vplyv tektonických štruktúr na realizáciu geotechnických projektov v horninových masívoch, na zdroje pitnej a úžitkovej vody, ekonomické akumulácie nerastných surovín, ako aj na kvalitu životného prostredia a pod..
prístroje a zariadenia na meranie geofyzikálnych veličín
Meranie fyzikálnej veličiny je meradlo určené na reprodukciu a (alebo) ukladanie fyzickej veličiny jednej alebo viacerých špecifikovaných rozmerov, ktorých hodnoty sú vyjadrené v stanovených jednotkách a sú známe s požadovanou presnosťou. Meracie prístroje sú určené na meranie s normalizovanými metrologickými charakteristikami, ktoré reprodukujú alebo ukladajú jednotku fyzikálnej veličiny, ktorej veľkosť sa v známom časovom intervale nemení. Princípy merania geofyzikálnych veličín, princípy konštrukcie geofyzikálnych aparatúr, gravimetre, magnetometre a prístroje používané na meranie magnetických vlastností hornín, geoelektrické prístroje, seizmické prístroje, rádiometrické prístroje, termometrické prístroje, prístroje pre merania vo vrtoch, základné postupy pri kalibrácii, údržbe a používaní geofyzikálnych prístrojov.
seizmické metódy
Seizmickými metódami možno určiť štruktúru aj tektoniku horninových sekvencií, reliéf podložia, stanoviť faktory mechaniky hornín, hrúbku sedimentárneho pokryvu alebo úroveň hladiny podzemnej vody. Seizmické metódy využívajú elastické vlastnosti hornín. Pri umelo vyvolaných vibráciách (v podstate slabom umelom zemetrasení) na povrchu alebo v malej hĺbke (napr. plytkom vrte) vznikajú elastické (seizmické) vlny, ktoré sa šíria z miesta vzniku všetkými smermi. Rýchlosť ich šírenia závisí najmä od elastických vlastností prostredia, jeho modulu pružnosti, nehomogenít a hustoty.
vedecké metódy výskumu a vývoja v odbore geofyzika
Vedecké metódy výskumu a vývoja sú zdrojom každej vedeckej práce a bez nich nie je možné získať pravdivé, presné, vzájomne súvislé poznanie skutočnosti. Zber materiálov, spracovanie faktov znamená, že od počiatku riešenia vedeckého problému pracujeme s rôznymi informáciami alebo údajmi, ktoré je potrebné určitým spôsobom spracovať a následne ich využiť v poslednom kroku, a to v interpretácii a prezentácii výsledkov skúmania.
LiDAR
LiDAR (Light Detection And Ranging) je založený na rovnakom princípe ako Dopplerov radar. Na cieľ je vysielaný svetelný lúč a meria sa čas, za ktorý sa (ako echo) po odraze vráti späť. Z výsledku sa vypočíta vzdialenosť. LiDAR sa od radaru líši predovšetkým schopnosťou zameriavať veľmi malé ciele a prechádzať vegetáciou (stromy). Dáta z LiDARu sú užitočné pre radu aplikácií. Ide najmä o banskú činnosť (lokalizácia vrtu, konštrukcie dolov, správa zdrojov, volumetrické výpočty a pod.), mapovanie záplavových oblastí či prepravy, merania transmisných liniek, seizmické merania, mapovanie chodieb, plánovanie letísk, zákroky pri katastrofách, urbanistické modelovanie, lesníctvo a telekomunikácie.
matematické základy teórie geofyzikálnych metód
Matematické základy teórie geofyzikálnych metód tvoria napr. Fourierove rady, Laplaceova transformácia, Eulerova gama funkcia, riešenie Laplaceovej rovnice v cylindrických a sférických súradniciach.
princípy a metódy matematického modelovania
Matematické modelovanie si vynútil rozvoj praxe a vedy. Matematický model je vlastne akýsi opis štruktúry a správania objektov matematickými prostriedkami. Matematické modely sú rôzne. Môžu vyjadrovať charakteristiky systému, rovnice, opisujú pohyb systému, grafy a tabuľky pre opis prechodu systému z jedného stavu do iného atď. Keď sa matematika používa v oblastiach, ktoré sú dostatočne určené, je silným a nenahraditeľným prostriedkom na prekonávanie subjektivizmu v teórii a praxi. V súčasnosti sa matematické modelovanie spája s využitím počítačov, čo vnáša zásadne nové momenty do celej teórie a praxe modelovania.
teória pravdepodobnosti
Teória pravdepodobnosti alebo počet pravdepodobnosti umožňuje nachádzať podľa pravdepodobností jedných náhodných udalostí iné náhodné udalosti, ktoré nejakým spôsobom súvisia s prvými. Je vhodná na opísanie experimentov, ktoré aj pri nezmenených podmienkach môžu viesť k rozličným výsledkom.
korelačná a regresná analýza
Korelačná analýza skúma tesnosť štatistickej závislosti medzi kvantitatívnymi premennými, pričom na rozdiel od regresie nevyjadruje príčinno-následný vzťah. Hlavným cieľom regresnej analýzy je preskúmať a charakterizovať vzájomné vzťahy medzi premennými. Jej úlohou je nájsť matematickú funkciu nazývanú aj regresnú funkciu, resp. regresný model, ktorý bude čo najlepšie popisovať priebeh závislosti medzi premennými.
softvéry a odborné aplikácie
Používanie softvérov, odborných aplikácií a štatistických metód pri výskume patria k digitálnym kompetenciám, ktoré zahŕňujú súbor teoretických vedomostí, praktických skúseností dôležitých pre používanie informačných a komunikačných technológií a digitálnych médií pri plnení pracovných úloh.
základné znalosti z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ochrany verejného zdravia a požiarnej ochrany; zásady bezpečnej práce a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečného správania na pracovisku a bezpečné pracovné postupy
Dodržiavanie zásad BOZP a ochrany zdravia pri práci v teréne ako aj v kancelárskych priestoroch pri získavaní geofyzikálnych údajov musia byť zásadnou črtou fungovania (napr. pri práci s geofyzikálnymi prístrojmi).
zásady a techniky profesionálnej komunikácie