Dojič kráv, oviec a kôz

Odborné vedomosti

zariadenia a technológie v živočíšnej výrobe

• Príznak: Sektorová
• Špecifikácia: Základy ovládania technológií používaných v živočíšnej výrobe, ovládanie dojárne. Technológia chovu kráv, oviec a kôz. Nutnosť dodržiavať technologický a pracovný postup od prípravy na dojenie, hygiena vemena, počas dojenia, ošetrenie po dojení, starostlivosť o nadojené mlieko, čistenie pracoviska a preplachy dojacieho zariadenia. Okrem toho dbať na ošetrenie a čistenie podľa periód čistenia na dennej, týždennej a mesačnej báze podľa pokynov výrobcu a rešpektovať hygienické požiadavky.
• Perspektíva: Aktuálna

spôsoby chovu kráv, oviec a kôz, mliečna produkcia

• Príznak: Sektorová
• Špecifikácia: Starostlivosť o kravy, ovce a kozy. Aktuálne sa preferuje voľné ustajnenie HZ. Vytváranie menších skupín a rešpektovanie fyziologických potrieb je dôležité pre zdravie, úžitkovosť, reprodukciu.
• Perspektíva: Aktuálna

anatómia mliečnej žľazy

• Príznak: Sektorová
• Špecifikácia: Základy anatómie mliečnej žľazy a poznanie procesu spúšťania mlieka. Pri ošetrení a hygiene vemena pred dojím si dojič všíma zdravotný stav, poranenia, zápaly, rôzne deformácie, výrastky, celkový vzhľad a stav. Práve tu je informácia z dojárne cenná pre manažment farmy. Do popredia sa dostala rýchla diagnostika zápalov vemena tzv. NK – test – dôkaz produktov zápalu vemena v mlieku. Mastitída je zápalové ochorenie mliečnej žľazy. Mastitídy sú infekčné (spôsobené patogénnymi mikroorganizmami) alebo neinfekčné (spôsobené napr. rôznymi fyzikálnymi a chemickými činiteľmi). Zápal mliečnej žľazy spôsobuje (v závislosti od druhu zápalu) zmeny v zložení mlieka a zmeny jeho fyzikálnych, chemických a technologických vlastností. Pri mastitídach okrem iného dochádza k zvýšeniu počtu somatických buniek. V mlieku získanom od zdravej dojnice neprekračujú počty somatických buniek hodnotu 375 000 v 1 ml a pomer medzi epiteliálnymi bunkami, neutrofilnými bunkami a lymfocytmi je 6 : 3 : 1. V mlieku od mastitídnych dojníc sa zvyšuje počet sekréčnych buniek epitelu a výrazne stúpa počet neutrofilných leukocytov. Stanoviť počty somatických buniek a teda odhaliť zápalový proces je možné rôznymi metódami. V poľnohospodárskej praxi sa bežne používajú nepriame metódy stanovenia počtu somatických buniek. Najznámejšia nepriama metóda je NK test. Táto metóda je založená na tom, že somatické bunky reagujú s povrchovoaktívnou látkou, ktorá je súčasťou NK testu.
• Perspektíva: Aktuálna

zásady správneho dojenia zvierat

• Príznak: Sektorová
• Špecifikácia: Rozsah vedomostí a pracovných povinností sa môže líšiť v závislosti od veľkosti farmy (iné je na veľkokapacitnej farme a iné na farme rodinného typu) preto uvedené činnosti nie je možné paušalizovať. Príprava vemena pred dojením, priebeh samotného dojenia, ošetrenia vemena po dojení, senzorické rozpoznanie neštardného mlieka, ošetrenie mastitíd. 1. príprava na dojenie , kontrola preplachu chladničky a dojacieho zariadenia, filter, príprava utierok, výveva, 2. naháňanie, dojenie sekcií , pred samotným dojením je veľmi dôležitá kontrola zdravotného stavu vemena. Príprava vemena dojnice na dojenie musí spĺňať tri funkcie – preventívnu, hygienickú a fyziologickú. Pri preventívnej funkcii sa súťažiaci sústreďuje predovšetkým pohmatom na kontrolu zdravotného stavu, t.j. či dojnica nemá poranené vemeno a cecky, či niektorá zo štvrtiek nemá zmenený tvar prípadne je zapálená a pokožka je sčervenaná. Musí sa rozhodnúť sa pre prípadné opatrenie a kroky, ktoré s tým súvisia. Oddájanie prvých strekov mlieka, umývanie a utieranie vemena musí zabezpečovať hygienické predpoklady pre získanie kvalitného mlieka. Okrem toho, adekvátny mechanický kontakt s vemenom by mal vyvolať dostatočnú sekréciu oxytocínu do krvi a tým ejekciu mlieka tak, aby bola dojnica pripravená na dojenie. Z obidvoch hľadísk je dôležité, aby jednotlivé úkony mali zodpovedajúce trvanie a prebiehali v stálom poradí. Najprv sa oddoja prvé streky, ktorými sa vytlačí infikované mlieka z cisterny cecku. Ak by sa najprv vemeno umylo a utrelo, manuálna masážou by mohla spôsobiť spätný tlakový gradient, kedy by došlo k nasávaniu infikovaného mlieka z ceckovej cisterny resp. ceckového kanálika do horných častí vemena. Okrem toho, masážou vyvolaný reflex ejekcie mlieka vyvolá zriedenie infikovaného mlieka v cisterne cecku. Oddájaním prvých strekov pred prípravou vemena na dojenie zabezpečíme kontrolu zdravia štvrtky a oddojenie najviac kontaminovaného mlieka z cisterny cecku. Pri oddájaní prvých strekov po ukončení prípravy vemena na dojenie zabezpečíme len kontrolu zdravia. Podľa súčasných poznatkov vedy a výskumu ako aj mikrobiálnej kontaminácie mlieka v mliečnej žľaze je najefektívnejšie oddájať prvé odstreky ako prvý úkon, po ktorom nasleduje príprava vemena na dojenie Oddájanie – realizuje sa pred alebo po ukončení umývania a utierania do špeciálnej k tomu určenej nádoby. Na základe posúdenia oddojeného mlieka ako aj počas umývania, ak je potrebné, a utierania, by mal súťažiaci zhodnotiť celkový stav vemena z hľadiska zdravotného stavu a určiť, či mlieko je alebo nie je potrebné vyradiť z dodávky, resp. určiť ďalšie kroky vyplývajúce z príslušného zdravotného stavu vemena (napr. možné poranenia kože, ktoré nemajú negatívny vplyv na kvalitu mlieka, ale je potrebné ich liečiť). Počas umývania (požaduje a správne teplota vody) a hlavne utierania by sa mala pozornosť komisie sústrediť na potrebné úkony z hľadiska znečistenia vemena. Napr. je vemeno čisté je potreba umývania minimálna. Značnú pozornosť venovať hygiene ceckov a ich hrotov. Dojacia súprava sa nasadzuje na čisté a suché cecky vemena. Súpravu je potrebné nasadiť na cecky vemena v rozpätí od 1 do 1,5 min od začiatku stimulácie, ktorá nesmie byť kratšia ako 20 – 30 sekúnd. Príliš skoré ako aj neskoré nasadenie predstavuje narušenie priebehu získavania mlieka. 3. zasúšanie, dojníc, oviec a kôz, liečenie nekomplikovaných zápalov vemien IMM aplikátormi, vedenie evidenicie o liečbe a zasúšaní, označenie liečených oviec páskami, 4. zvladnutie údržby dojacieho zariadenia podľa intervalov, ktoré sú predpísané výrobcom: 1 x mesačne veľká údržba (stojiská, dojacie stroje, potrubia, podlahy, chladničky), 5. vedenie záznamov o preplachoch, chladiacich tankoch, 6. pri dojení je každý povinný dodržiavať technologický postup dojenia, 7. dodržiavanie čistoty a poriadku při dojení a na pracovisku, 8. sledovanie pôrodnice, vedenie nekomplikovaného pôrodu, ošetrenie jahniat a kozičiek po narodení a ich napojenie do 2 hodín, 9. voľné pasenie oviec a kôz, 10. podstieľanie v závislosti od podmienok farmy 11. kontrola stavu paznechtov, 12. sledovanie zdravotného stavu dojníc, oviec a kôz, 13. čistenie napájačiek, 14. čistenie uličiek
• Perspektíva: Aktuálna

welfare zvierat

• Príznak: Sektorová
• Špecifikácia: Základné vedomosti o životných podmienkach zvierat. Sledovanie prostredia v ktorom hospodárske zvieratá žijú, sledovanie zdravotného stavu, sledovanie správania dojníc (bahníc) a treba poznamenať, že dôležitý je zodpovedný a ohľaduplný prístup.
• Perspektíva: Aktuálna

základné znalosti z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ochrany verejného zdravia a požiarnej ochrany; zásady bezpečnej práce a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečného správania na pracovisku a bezpečné pracovné postupy

• Príznak: Prierezová
• Špecifikácia: Základné vedomosti o BOZP. Pred prácou s dezinfekčnými prostriedkami musí byť preškolený a zaučený. Pri nedodržaní stanovených postupov hrozí kontaminácia suroviny, ohrozenie zdravia.
• Perspektíva: Aktuálna

zásady, metódy a postupy dezinfekcie a sterilizácie

• Príznak: Sektorová
• Špecifikácia: Dezinfekcia a sterilizácia technológií a pomôcok súvisiacich s dojením a spracovaním mlieka. Príprava na ranné dojenie , kontrola preplachu chladničky a dojacieho zariadenia, filter, príprava utierok, výveva. Pre kvalitu mlieka a jeho zdravotnú bezpečnosť je dôležité dodržiavanie pracovného postupu, ktorý je zavedený v konkrétnom poľnohospodárskom podniku.
• Perspektíva: Aktuálna

zdravie a hygiena pri práci

• Príznak: Sektorová
• Špecifikácia: Dodržiavanie bezpečnostných a hygienických zásad pri získavaní a spracovaní mlieka. Pracovník pri dojení a ošetrovaní mlieka je povinný dbať na dodržanie zásad hygieny (svojej i pracovnej).
• Perspektíva: Aktuálna

poľnohospodárske roboty

• Príznak: Sektorová
• Perspektíva: Aktuálna

hygiena produkcie mlieka a mliečnych výrobkov

• Príznak: Sektorová
• Špecifikácia: Senzoricky posudzuje hygienickú nezávadnosť nadojeného mlieka a je schopný rozlíšiť neštandardné mlieko. Hodnotí sa nasledovné: 1. Konzistencia – je ovplyvnená množstvom sušiny, resp. obsahom vody v mlieku. Keďže ovčie mlieko má najvyšší obsah sušiny (18,5%) v porovnaní s kravským (12,5 %) a kozím (12,3%), z hľadiska konzistencie je teda najhustejšie. Konzistencia kravského a kozieho mlieka je porovnateľná. 2. Farba – podmieňuje ju okrem iného aj obsah tuku a v tuku rozpustný betakarotén (žlté sfarbenie). Čím mlieko obsahuje viac tuku, tým má žltší odtieň. Najvyšší obsah tuku je v ovčom mlieku (min 5,5%) preto má najvýraznejšie žlté zafarbenie. Obsah tuku v kravskom mlieku (min 3,3%) je porovnateľný s obsahom tuku v kozom mlieku (min 3%). Kozie mlieko má však výrazne bielu farbu, bez žltého zafarbenia, pretože kozy majú schopnosť premeniť betakarotén na vitamín A. 3. Vôňa – vôňu kozieho a ovčieho mlieka podmieňujú mastné kyseliny – kaprónová, kaprylová, kaprínová, ktoré týmto mliekam dávajú charakteristickú výraznú vôňu. Obsah týchto kyselín je v kravskom mlieku výrazne nižší, preto má mlieko aj menej výraznú vôňu. Kozie mlieko má výraznejšiu vôňu než mlieko ovčie. Nesmieme zabudnúť spomenúť vyšetrenie mlieka NK-testom, ktoré nám dokáže odhaliť mastitídu mliečnej žľazy.
• Perspektíva: Aktuálna

senzorické požiadavky na posudzovanie surovín, potravín, polotovarov a hotových jedál

• Príznak: Sektorová
• Špecifikácia: Mlieko ako aj mliečne výrobky sú charakteristické určitými organoleptickými vlastnosťami, medzi ktoré patria farba, chuť, vôňa a konzistencia. Farba mlieka a smotán závisí od obsahu mliečneho tuku, kazeínu, fosforečnanu vápenatého a hydrofosforečnanu vápenatého. Tieto zložky spôsobujú bielokrémový, nepriehľadný vzhľad mlieka. Karotenoidy rozpustné v tuku a riboflavín (vitamín B2) spôsobujú žltkastý odtieň. Na základe toho je odstredené mlieko najbelšie, ale smotana na šľahanie je najžltšia. Rovnako tak kozie mlieko, ktoré má najmenej karotenoidov sa vyznačuje v porovnaní s kravským a ovčím mliekom belšou farbou. Chuť mlieka je sladkastá, čo súvisí s prítomnosťou laktózy. Okrem laktózy ovplyvňuje chuť mlieka aj obsah tuku (a látok, ktoré sprevádzajú mliečny tuk) a obsah mliečnych solí. Chuťovo je preto výraznejšie napr. ovčie mlieko v porovnaní s kravským a kozím mliekom. Rovnako sú smotany chuťovo výraznejšie v porovnaní s mliekom. Vôňa čerstvo nadojeného mlieka nie je výrazná. Vôňa mlieka je ovplyvňovaná najmä zložením mliečneho tuku a hlavne schopnosťou tuku viazať rôzne vône a pachy. Aromatické mastné kyseliny (napr. kaprónovú, kaprylovú, kaprínovú, maslovú) obsahuje tuk ovčieho a kozieho mlieka. Tieto mlieka majú preto výraznejšiu vôňu ako mlieko kravské. Mliečny tuk smotán obsahuje viac ketokyselín a aldehydokyselín, takže vôňa smotán je v porovnaní s mliekom výraznejšia. Konzistencia mlieka je ovplyvnená najmä obsahom vody. Keďže ovčie mlieko má najvyššiu sušinu a teda menej vody, má hustejšiu konzistenciu v porovnaní s kravským a kozím mliekom.
• Perspektíva: Aktuálna